Oplatí sa byť smart aj pri parkovaní? Prepočítavam...
„V nasledujúcom príbehu postavy, meno mesta a počítané dopady riešenia na výkon existujúceho parkovacieho systému mesta sú vymyslené, akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.“
Milan, primátor mesta M, na jednom zasadnutí zastupiteľstva vyjadril svoje znepokojenie s parkovaním a premávkou áut v centre mesta: „Krásne sme prerobili centrum mesta, upravili sme park, vybudovali sme parkovacie miesta. Zaviedli sme platené parkovanie od 8:00 do 16:00 s možnosťou platby pomocou parkovacích automatov a SMS. Občas mestská polícia prejde a kontroluje autá – SMS platby máme v systéme, lístky z parkovacích automatov v parkujúcich autách za predným sklom. Bohužiaľ kapacita mestskej polície stačí na kontrolu parkujúcich v najlepšom prípade 2× denne. Mám pocit, že parkujúci to zneužívajú a strácame na výbere parkovného nemalé peniaze. Kapacity na parkovanie tu v centre máme dosť obmedzené, veľa áut sa tu po neúspešnom hľadaní miesta otáča a hľadá miesto niekde inde. Spôsobujú tak hluk a zápchy a výfukové plyny tiež neprospievajú obyvateľom, ktorí trávia čas v našom pestrofarebnom parku s lavičkami z agátového dreva.“
Jozef, šéf prevádzky mestských služieb, tiež vedúci skupiny Inovácie pre našich obyvateľov a zdatný bojovník s excelom, inšpirovaný Milanom otvoril svoj počítač a začal tvoriť: „Máme 100 parkovacích miest v centre mesta, na jednom parkovacom mieste sa vymieňajú v priemere 6 parkujúci, každý z nich parkuje v priemere 1 hodinu. Hodinová sadzba parkovania v meste je 1 peňažná jednotka (p.j.)...,“ a svoje myšlienky dal do tabuľky.
Počet parkovacích miest | 100 |
Počet parkovaní za deň na jedno miesto | 6 |
Priemerná dĺžka parkovania | 1 hod. |
Parkovné - cena/hod | 1 p.j. |
Pokuta za „čierne“ a nedovolené parkovanie | 30 p.j. |
Počet spoplatnených dní v mesiaci | 20 |
Jozef odhadoval, že asi 30 % parkujúcich to riskne a nezaplatí za parkovanie, a vzhľadom na periodicitu kontroly mestskou políciou z nich odhalia asi len 5 %. Hm, nič moc. Nasadenie senzorov a parkovacieho systému by určite pomohlo. Odradili by aspoň časť „odvážnych“ a mesto by tam posielalo políciu práve vtedy keď sa to „oplatí“. A svoje úvahy tiež dal do excelu.
pred | po | |
---|---|---|
Úspešnosť výberu parkovného | 70 % | 90 % |
Úspešnosť odhalenia „čierneho“ parkovania | 5 % | 50 % |
Predpoklady sú na svete, už len pár vzorcov a máme riešenie na Milanovo znepokojenie:
Počet platených parkovacích hodín za mesiac | 12000 | 12000 |
Príjem z parkovného po zohľadnení úspešnosti výberu | 8400 | 10800 |
Príjem z pokút za odhalené „čierne“ parkovania | 5400 | 18000 |
Ak sú Jozefove predpoklady a vzorce presné, tak máme výsledok.
Výpočty nám hovoria, že vďaka riešeniu by mesto zvýšilo výber parkovného o 2 400 p.j. mesačne, čo je až 24 p.j. na jedno parkovacie miesto. Nie je to zlé. Keď sú mesačné náklady na riešenie menšie, máme vyhrané.
Ale nárast o 12 600 p.j. z pokút? To sa mi nezdá. Veď aj parkujúci vedia počítať. Určite prídu na to, že sa im oplatí radšej zaplatiť parkovné a budú mestu zvyšovať príjem z riadneho parkovného ako platiť vysoké pokuty... Aspoň tí chytrejší.
Jozef vytlačil svoje tabuľky a išiel za Milanom. Milan za tabuľkou videl aj riešenie na ostatné veci, ktoré ho trápili: menej hluku a áut v centre mesta, čistejší vzduch a spokojnejších parkujúcich aj obyvateľov sediacich v parku na lavičkách z agátového dreva. A pozitívny „business case“? To je len bonus.
Mestské zastupiteľstvo mesta M sa na ďalšom zasadnutí rozhodlo vypísať tender na „Smart parking“ riešenie.
Milan, nezabudnite prizvať do tendra aj Orange. Riešenie Zaparkuj.to vás určite presvedčí.
Ladislav Bors, senior propozičný manažér pre B2B inovácie, Orange SlovenskoBiznis konektivita ako kľúčový prvok podnikania: Na čo sa zamerať pri výbere a zabezpečení
Biznis konektivita už dávno nie je len výhodou, ale nevyhnutnou súčasťou úspešného podnikania. V dnešnom digitálnom svete, kde sa informácie šíria neuveriteľnou rýchlosťou, je spoľahlivé a najmä bezpečné pripojenie k internetu a vnútrofiremným systémom absolútnou nevyhnutnosťou.
DDoS útoky: Čo sú a ako sa voči nim chrániť
DDoS útoky (Distributed Denial of Service) sú jednou z najväčších hrozieb pre internetovú infraštruktúru. Ich cieľom je zahltiť sieť alebo systém obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím sa legitímnym používateľom zablokuje prístup k službám. Tento typ útoku bol kedysi dostupný len pre skúsených hackerov, dnes si však DDoS útok môžete doslova objednať na internete.
Bezpečnosť mobilných zariadení vo firemnom prostredí: Ako chrániť citlivé údaje
Mobilné zariadenia, ako sú smartfóny a tablety, sú dnes neoddeliteľnou súčasťou pracovného života. Prístup k firemným e-mailom, zákazníckym údajom či finančným informáciám cez tieto zariadenia však predstavuje riziko kybernetických útokov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť ich používanie vo firemnom prostredí.